Preskočiť na obsah

Michal Potemra. Prvé zamestnania. Od dokumentácie k bibliografii

Po ukončení štúdia na Univerzite Petra Pázmánya v Budapešti a slávnostnej promócii dňa 19. 2. 1944 sa vrátil M. Potemra do Košíc v zložitej vojnovej situácii. Po ukončení vojny riešil problémy s uznaním maďarského vysokoškolského diplomu. Na pôde Slovenskej univerzity musel absolvovať semestrálne štúdium s príslušnými skúškami, doplňovacie skúšky zo slovenských a všeobecných právnych dejín a ústavných dejín pre štátnu skúšku zo štátneho práva.

V Košiciach pôsobil ako funkcionár mesta – tajomník Správnej rady mesta v období do augusta 1945, kedy sa vytvoril národný výbor. Angažoval sa v mládežníckom hnutí a vo februári 1945 bol zvolený za predsedu novoutvoreného Zväzu slovenskej mládeže. V tejto funkcii, ktorú vykonával do júna 1945 zabezpečil vydávanie mládežníckeho časopisu Hlas mladých - Tribúna. V období od augusta do novembra 1945 bol zamestnaný v Zpravodajskej agentúre Slovenska ako redaktor a prispieval do denníka Demokrat. V decembri 1945 sa stal tajomníkom Obchodnej a priemyselnej komory v Košiciach s hospodársko-právnou agendou a pôsobil tu do jej zrušenia koncom roka 1948. Potom krátko hospodársky redaktor Zpravodajskej agentúry Slovenska v Bratislave a Košiciach. Myšlienku vydávať dvojtýždenník Východoslovenský hospodár sa mu nepodarilo zrealizovať. Nadviazal na predchádzajúcu prácu v Slovenskom katolíckom kruhu a pri vydávaní časopisu Verbum. Podporoval aktivity spolku Svojina, kde bol zvolený za tajomníka (1945 – 1948).

V školskom roku 1947/1948 prednášal predmet Poľnohospodárske právo a politika na Vysokej škole poľnohospodárskeho a lesníckeho inžinierstva v Košiciach.

Od mája 1949 úradník podniku Chemodroga v Košiciach. Na pracovisko Poľnohospodárskeho a lesníckeho dokumentačného strediska, ktoré sa postupne do r. 1954 pretransformovalo na vedeckú knižnicu nastúpil v januári 1951.

Počiatky profesionálnej dokumentačnej a bibliografickej práce M. Potemru sa viažu k pracovisku Poľnohospodárskeho a lesníckeho dokumentačného strediska, neskôr Ústrednej pôdohospodárskej knižnice - predchodkyne Štátnej vedeckej knižnice v Košiciach. V r. 1951 – 1952 spolupracoval na tvorbe celoštátneho referátového časopisu z odboru poľnohospodárstva, lesníctva a drevárstva. Prispieval do rubriky „Literárna služba“ odborných časopisov Ovocinár a vinohradník, Poľana, Včelárstvo, bol autorom viacerých odborných rešerší na objednávku.

Bibliografická činnosť po r. 1954 už v Štátnej vedeckej knižnici sa preorientovala popri technických vedách aj na vedy spoločenské. M. Potemra pripravil koncepciu ďalšieho smerovania bibliografického pracoviska vedeckej knižnice takým spôsobom, aby východné Slovensko bolo súčasťou celoslovenského diania v knihovnícko-bibliografickej oblasti. V r. 1955 sa položili základy retrospektívnej regionálnej bibliografie. Spoluprácou s Archívom mesta Košíc a Východoslovenským múzeom boli vo Vlastivednom sborníku I publikované tri regionálne bibliografie, o. i. Príspevok k bibliografii Košíc (Potemra) doplnený súpisom periodík vychádzajúcich v r. 1705 – 1918 v Košiciach.

Bibliografické pracovisko ŠVK v Košiciach sa začiatkom 50-tych rokov 20. storočia budovalo na základe vednoodborovej bibliografie, resp. dokumentácie. Rokom 1953 boli položené základy regionálnej bibliografie.