„Pri utváraní celkového obrazu o hudobnom živote a najmä o hudobnej kultúre východného Slovenska je potrebné sledovať aj problematiku hudobnej vedy, samozrejme pri ostatných javoch hudobného života a hudobnej kultúry.

Mária Potemrová

K publicistike sa Mária Potemrová dostala veľmi skoro ako prispievateľka týždenníka (neskôr denníka) Slovenská jednota, keď od r. 1942 informovala pod značkami Gá-, (Gé), (M. G.) v krátkych správach, glosách o kultúrnych podujatiach Slovenského katolíckeho kruhu v Košiciach, zo života mládeže v Záborského slovenskom internáte v Košiciach. Neskôr to už boli hodnotenia koncertných vystúpení žiakov a pedagógov Hudobnej školy mesta Košíc hlavne vo Východoslovenskej Pravde (1946 – 1952). Časopis Slovenské divadlo v r. 1960 uverejnil jej príspevky z oblasti regionálnej hudobnej histórie Opera v Košiciach v rokoch 1840 – 1867 a K počiatkom operetných predstavení v Košiciach. V účelovej publikácii k 20. výročiu Štátneho divadla v Košiciach sa nachádza článok Začiatok novej historickej epochy spevohry v Košiciach (1965). Obsahové zameranie príspevkov v 60. až 90. rokoch 20. storočia na stránkach odborných časopisov Slovenská hudba a Hudobný život je pomerne rozmanité. Venuje sa témam z histórie (Hudba východného Slovenska v minulosti a súčasnosti (1960); Začiatky robotníckych spevokolov na východnom Slovensku, 1960), hodnotí hudobné dianie (cyklus Hudobná jar), vystúpenia umelcov v Košiciach, približuje dramaturgiu Štátnej filharmónie (1970), ale tiež hodnotí činnosť odbočky Zväzu slovenských skladateľov od r. 1945 (1985). Viaceré články sú medailónmi významných postáv hudobnej kultúry regiónu (Jozef Grešák, Vojtech Adamec, Vojtech Měrka, Viktor Jassik).

Intenzívna spolupráca s časopismi Hudobný život a Slovenská hudba (členka redakčnej rady 1966 – 1971) pokračoval aj v priebehu 70. a 80. rokov 20. storočia. V príspevkoch informovala a hodnotila prvý Medzinárodný organový festival v Košiciach a mestách východného Slovenska (1970), koncertné sezóny Štátnej filharmónie 1969/1970 a 1970/1971. V hodnotiacich článkoch sa venovala pôsobeniu prof. Márie Mašikovej (1971), Vojtecha Měrku (1975), Anny Kovářovej (1981), Ladislava Kuca (1982), recenzovala účinkovanie Košickej filharmónie v r. 1934 – 1935 (1980), predostrela svoje poznatky k 200. výročiu existencie hudobného školstva v Košiciach (1984) a prenikaniu hudby Bedřicha Smetanu na východné Slovensko do r. 1918 (1984). Prinášala informácie a postrehy zo zahraničných hudobných festivalov (Budapešť, Dubrovník, Drážďany). V programových bulletinoch opery a baletu Štátneho divadla v Košiciach sa nachádzajú príspevky M. Potemrovej zamerané na Taliansku operu v Košiciach (1972/1973), Českú operu na scéne košického divadla (1973/1974) a Glosy k dejinám hudobného divadla v Košiciach (1972/1973). V štúdii uverejnenej v Zborníku Východoslovenského múzea v Košiciach Nové obzory zhodnotila dielo Jozefa Grešáka (1960).

Denník Večer od 60-tych do 90-tych rokov 20. storočia prinášal články o aktuálnom koncertnom dianí v Košiciach, hodnotenia hudobných podujatí mestských kultúrnych spolkov a vystúpení domácich i hosťujúcich hudobných zoskupení a umelcov z pera M. Potemrovej. Zastúpené sú aj články biografické k jubileám významných postáv hudobného života regiónu (E. Špannerová, V. Adamec, J. Hnátek, M. Böhmová-Dziaková). V denníku Večer dňa 12. apríla 1985 bol uverejnený článok Fašiangové zábavy hlavného kapitána s kópiou titulného listu prvej známej nototlače košického skladateľa Alexandra Püschela z roku 1659.

M. Potemrová intenzívne spolupracovala s rozhlasom a televíziou prípravou scenárov i účinkovaním. Spoločne s Dr. Lýdiou Urbančíkovou pripravila rozhlasový cyklus šiestich hudobno-slovných relácií k 750. výročiu prvej písomnej zmienky o Košiciach Od histórie k dnešku (1980). Dielo získalo druhé miesto na celoslovenskej Rozhlasovej hudobnej žatve za rok 1980. V hudobno-slovných pásmach, ktoré vysielal Československý, resp. Slovenský rozhlas v r. 1985 – 1992 predstavila verejnosti hudbu Bedřicha Smetanu, Johanna Sebastiana Bacha, Karla Hodytza, Gustáva Mahlera, opernú tvorbu Wolfganga Amadea Mozarta, chrámovú hudbu i hudobný život v Košiciach a na východnom Slovensku. V televíznej relácii Hudba starých Košíc opísala unikátne pamiatky košických hudobných dejín (1980).

Organizačne a koncepčne pripravila viaceré muzikologické semináre a konferencie zamerané na prezentáciu hudobného diania na východnom Slovensku od čias minulých až po prítomnosť. Bola jednou z iniciátorov založenia Nadácie Hemerkovcov (1991) (v súčasnosti Hudobná spoločnosť Hemerkovcov). Nemožno nespomenúť aj jej zásadný vklad k vytvoreniu Štátnej filharmónie v Košiciach. Názor na existenciu a význam symfonického telesa vyjadrila slovami: „Štátna filharmónia v Košiciach sa chce a nutne musí stať jedným zo stredísk kultúrneho života v Košiciach“.

V záujme propagácie a presadenia hudobnej histórie do povedomia mesta iniciovala vyhotovenie pamätných tabúľ hudobným skladateľom Františkovi Xaverovi Zombovi na Kováčskej č. 30 a Oldřichovi Hemerkovi na Hlavnej č. 40, pomenovania ulíc podľa osobností z hudobného života mesta (Húskova, Zombova, Janigova). Základná škola na Sídlisku KVP nesie meno Mateja Lechkého, základná umelecká škola v Starom Meste je pomenovaná po Márii Hemerkovej.

Členstvo v odborných spolkoch a združeniach:

Slovenská historická spoločnosť pri SAV (od 1958); Zväz československých skladateľov a koncertných umelcov (od 1959) (dnes Slovenská muzikologická asociácia pri Slovenskej hudobnej únii); členka redakčnej rady časopisu Slovenská hudba.

V r. 1987 bolo Márii Potemrovej udelené vyznamenanie Zaslúžilá pracovníčka kultúry.