Preskočiť na obsah
Dejatelia východného Slovenksa II. ukážka

DEJATELIA VÝCHODNÉHO SLOVENSKA II. – ukážka, sochár Arpád Račko

Prinášame Vám ukážku zápisu z našej poslednej publikácie, druhého dielu lexikónu dejateľov. Pre tento mesiac sme vybrali akademického sochára Arpáda Račka, ktorý sa narodil pred 92 rokmi. Ak by ste chceli tento titul vlastniť, viac info o ňom a o jeho kúpe sa dozviete na našej stránke v sekcii "Na predaj".

Bol známym akademickým sochárom nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. Narodil sa 17. 7. 1930 v maďarskom Szolnoku. Po maturite v Košiciach v rokoch 1951 – 1956 študoval na Akadémii výtvarných umení (AVU) v Prahe v ateliéri profesora Jana Laudu. K jeho učiteľom patrili aj Július Bukovinský, Ľudovít Feld a Ján Mathé. Po absolvovaní štúdií, za odmenu za jeho talentovanosť, mohol ešte rok zostať pôsobiť na AVU. Následne sa vrátil do Košíc. Jeho tvorbu v značnej miere ovplyvňovali českí sochári Myslbek a Štursa. Svoj profesijný život začínal ako kresliar a až neskoršie sa preorientoval na plastiku. V tvorbe prevláda výtvarné využitie kovu. Vytvoril desiatky sôch, súsoší, plastík, portrétov a reliéfov. K najznámejším patrí socha Maratónca v Košiciach ako symbol najstaršieho európskeho behu a bronzová plastika Erbu mesta Košice. Popri sochárstvu sa venoval aj maľbe a to najmä portrétom.

V rokoch 1960 – 1967 bol členom tvorivej skupiny Život. Bol tiež členom a vedúcim predstaviteľom viacerých umeleckých združení a spoločností. V septembri 2012 prezident Ivan Gašparovič, na pracovnej návšteve v OSN pre ľudské práva, po príhovore, odovzdal ako dar za Slovensko jeho súsošie s názvom Hudba a poézia. Jeho diela sa nachádzajú v najvýznamnejších slovenských galériách a múzeách, ale aj v súkromných zbierkach na Slovensku, v Čechách, Kanade, USA, Rusku, Poľsku, Švajčiarsku, Anglicku, Švédsku či Nemecku. Jeho plastikami boli obdarení napr. Václav Havel, Alexander Kwasniewski či Hillary Clintonová. Za svoju prácu bol ocenený viacerými oceneniami ako napr. titul Zaslúžilý umelec (1980), Cena ministra kultúry za portrét – Pamätník P. Horova (1933), Štátna cena Klementa Gottwalda (1986), titul Národný umelec (1988). Zomrel 2. 1. 2015 v Košiciach.

Jeho tvorba: Jánošík (plastika, 1957), P. O. Hviezdoslav (portrét 1958), Hudba II (1958), L. Kukorelli (portrét,1958), Srnka (bronz, 1958), Dievča s husľami (1958), Maratónec (1959), Abebe Bikila (portrét,1960), Poézia (1960), Hlava (1961), Poézia (plastika, 1961), Poddaný (1961), Ráno (bronz, 1962), Nosička vody (keramika, 1962), Dospievajúca (bronz, 1963), Torzo (bronz, 1963), Deň a noc (reliéf, 1964), Slnko, Mesiac ( reliéfy, 1965), Volavky (meď, 1965), Žiara (meď, 1965), Hutník (1965), Srdce, Rozum, Baník, Ruda a kov, Plastické prostredie (1966, v trvalej expozícii v Technickom múzeu), Pred fáraním (bronz, 1966), Lokality (reliéf, farebné kovy, 1967), Ruda a kov (reliéf, 1967), Kvet zeme (mosadz-meď, 1967), M. Kukučín (pamätná tabuľa, 1968), Milenci (kameň, 1968), Gordický uzol (1969), Kvet (1969), Medailérska tvorba (1970), K. Murgaš (pamätná tabuľa, 1970), E. Krón (pamätná tabuľa, 1971), Siločiari (1971), Kryštál hematitu, Meteor (1972), Medailérska tvorba (1973), Daidalos a Ikaros (1974), V. Klimkovič (portrét,1975), Holubica (1976), Portrétny reliéf bratom Klimkovičovcom (1977), J. Bukovinský (portrét,1978), Jubilejná výstava zo sochárskej tvorby (1979), Pamätník v Krompachoch (1981), Poézia, Hudba (1982), Pamätník P. Horova (portrét, 1983), K. Kuzmány (portrét, 1984), J. Nemčík (portrét, 1985), P. Horova (portrét, 1985), Cena ZSVU (bronz, 1986), Pamätník V. I. Lenina (1987), Spomienka (1988), Niké, Deva z Veľkej Moravy (1989), Tragédia, Zúfalý, Prorok (1990), Po kúpeli (1991), Aurora (portrét, 1993 – 1995, rekonštrukcia monumentálnej plastiky), Portrétna tvorba (1997 – 1997), Zverokruh (1998), V. Holoubek (pamätná tabuľa, 1998), Š.Moyzes (portrét, 1998), Cena mesta Košice (medaila, 1998), Erby mesta Košice, Sediaca dievčina (1999), Dievčina (2000), portréty priateľov a blízkych.