Monika Kicová

Rozhovor s Monikou Kicovou o rešeršných službách

Jednou zo služieb, ktorú Štátna vedecká knižnica ponúka svojim používateľom, je vyhotovenie rešerše. O tom, ako tento proces prebieha, aké sú častokrát mylné predstavy alebo chyby pri zadávaní žiadosti, sme sa porozprávali s Monikou Kicovou, ktorá sa rešeršným službám vrátane konzultácií venuje.

Na začiatok by si mohla objasniť, čo je to rešerš, pre tých, ktorí sa s týmto pojmom ešte nestretli.
Slovo rešerš má dva významy. Označuje proces vyhľadávania informácií o určitej problematike na základe vopred zvolených kritérií. Rešeršou nazývame aj výsledný zoznam takýchto údajov (prehľad literatúry).

Koľko približne trvá vyhotovovanie rešerše a aké okolnosti na to vplývajú?
Záleží to od konkrétnej vyťaženosti, teda toho, koľko žiadostí nám v daný čas príde. Štandardná doba dodania je 1-2 týždne. Obdobie začiatku semestra a mesiace október, november sú najvyťaženejšie, vtedy sa môže predĺžiť aj na mesiac. Dokonca niekedy musíme vzhľadom na obmedzené kapacity pozastaviť prijímanie nových žiadaniek. Treba podotknúť, že časová doba dodania rešerše sa zväčša predlžuje aj kvôli tomu, že čakáme na doplňujúce informácie od žiadateľov, bez ktorých sa nevieme pohnúť.

Ak by som sa teda riadila akademickým rokom, mala by som počas leta istotu, že bude pre mňa rešerš vyhotovená v relatívne krátkom čase?
Pochopiteľne, v lete máme žiadostí o rešerš výrazne menej, preto sú aj časové lehoty dodania kratšie a vieme vyhotoviť rešerš aj obratom do jedného, dvoch dní (ak práve nemáme dovolenky :-) )

Na základe žiadostí, aké sú najčastejšie dopytované oblasti?
Najviac žiadostí máme z oblasti práva, medicíny, pedagogiky.

Stretla si sa pri svojej práci aj s úsmevnými situáciami?
Úsmevné situácie niekedy vyplynú z nepoznania a nepochopenia toho, čo znamená vyhotovenie rešerše. Nie, naozaj žiadateľom nepripravíme všetky zdroje z rešerše priamo na vypožičanie. Ide o zoznam literatúry, ktorá je blízka zadanej téme, neznamená to však, že všetku literatúru z tohto zoznamu máme v našom knižničnom fonde. V takýchto prípadoch však stále obraciam žiadateľov na Medziknižničnú výpožičnú službu, cez ktorú vieme zabezpečiť výpožičky z iných knižníc.

Na druhej strane, zažila si asi pri svojej práci aj nepríjemné momenty. Spomenieš si na nejaký?
Áno, vo všeobecnosti sú veľmi nepríjemné snahy o podvodné konania, kedy sa na nás žiadateľ obráti priamo s ponukou, aby sme mu vysokoškolskú prácu napísali. To samozrejme nie je prijateľné. Dôrazne odporúčam neskúšať to a vyvarovať sa i službám a platformám, ktoré poskytujú „spracovávanie podkladov“ k VŠ prácam a pod. Ide o písanie prác na zakázku, tzv. contract-cheating. Študent, ktorý si nechá spracovať takúto prácu a následne sa vydáva za jej autora sa dopúšťa plagiátorstva, a to môže mať po odhalení nepríjemne následky.

Akých chýb sa dopúšťajú používatelia v žiadostiach o rešerš?
Väčšinou je problémom zvolenie vhodných kľúčových slov. Žiadateľ mylne uvedie kľúčové slová ako celé vety alebo len jedno/dve kľúčové slová, ktoré však nepostačujú k pochopeniu šírky témy a zamerania. Ďalší problém predstavuje to, ak žiadateľ nemá jasnú predstavu o tom, čo je predmetom jeho záujmu a požiadavka je definovaná veľmi široko. Prípadne naopak, žiadateľ je v danej oblasti odborne doma, pozná literatúru a od rešerše očakáva len doplnenie a rozšírenie zdrojov (napr. o aktuálne zahraničné výskumy), ale v žiadosti to neuvedie. Nemáme tak predstavu, s akou literatúrou už je žiadateľ oboznámený a môže dochádzať k duplicitám.

Ako sa dá takejto situácii predísť?
Svoju požiadavku môže konzultovať s knižnicou, emailom, telefonicky alebo osobne. Určite by som tento postup odporučila záujemcom, ktorí si nie sú istí pri vypĺňaní žiadosti.

Je náročné rešerš vyhotoviť?
Ako som spomínala pri prvej otázke, rešerš je aj proces. A to proces, ktorý má niekoľko krokov. Od objasnenia si predmetu/témy, stanovenia rozsahu vyhľadávania a kľúčových slov, identifikácie zdrojov, kde má vyhľadávanie prebiehať (databázy, webové vyhľadávače, katalógy knižníc...) až po samotnú činnosť vyhľadávania.
Pokiaľ zadáte do vyhľadávacieho riadku napr. v Googli alebo nejakom knižničnom katalógu svoju požiadavku a vyhodí vám 10 000 výsledkov, nemáte správne nastavené kritéria vyhľadávania, a teda nejde o úspešné vyhľadávanie. Z takýchto výsledkov je potom výber zdroja, ktorý si neskôr prečítate, skôr náhodný.
Vyhotovenie rešerše pre potreby napr. vysokoškolskej práce sa môže zdať náročné. Najmä z toho pohľadu, že niektoré princípy vyhľadávania v rôznych databázach sa môžu mierne líšiť. Ak je však človek oboznámený so základom a má vedomosti o rôznych stratégiách vyhľadávania informácií, dokáže rýchlo zdokonaľovať svoje schopnosti a byť vo vyhľadávaní efektívnejší. To potom v konečnom dôsledku šetrí čas a energiu aj pri každodennom vyhľadávaní na bežnom webe.

Ako ty osobne vnímaš svoju prácu, ktorá jej časť ťa najviac baví?
Vnímam to ako prácu, ktorú často nevidieť, pretože je na začiatku procesu. Avšak už tento bod je nesmierne dôležitý a môže v podstate spoluurčovať smer, ktorým sa ďalšie kroky budú uberať. Pri tvorbe niečoho nového, či už je to seminárna práca, odborný článok, alebo prehľadová monografia, predsa musíme poznať, čo bolo predtým. Na tom je vlastne postavená celá vedecká komunikácia. Reagujeme na niečo: súhlasíme, nesúhlasíme, overujeme, porovnávame...
Práca je to zaujímavá z hľadiska šírky prehľadu. Mám možnosť zoznámiť sa s rôznymi vednými odbormi a viac si uvedomiť aj multidisciplinaritu a ich prepojenosť. Čo ma však najviac baví a vidím v tom najväčší zmysel, je poskytovanie pomoci a asistencie pre študentov a študentky. (formou osobných konzultácií alebo špecifických kurzov). Je fajn ak môžem čiastočne odovzdať svoje vedomosti a pomôcť im lepšie sa zorientovať vo svete odbornej literatúry, oboznámiť ich s fungovaním databáz, poradiť pri citovaní a pod.

Bude prebiehať v blízkej dobe nejaký kurz?
Na konci marca, konkrétne 24.3 sa uskutoční prvý seminár kurzu informačného vzdelávania cielený pre potreby študentov a študentky bakalárskych programov, ktorých v budúcnosti čaká písanie záverečnej práce. Pôjde o 5 stretnutí (24.3.2022, 7.4.2022, 21.4.2022, 28.4.2022, 5.5.2022) v čase od 16:30 do 18:00. Všetky podrobné informácie sa čoskoro zverejnia.

Ako vidíš budúcnosť poskytovania rešeršných služieb v našej knižnici?
Rešeršné služby v určitej miere majú v knižniciach svoje opodstatnenie. Je však rozdiel poskytovať službu ako istú pomoc v prvej fáze projektu, výskumu, kedy sa človek zoznamuje s predchádzajúcim stavom bádania ohľadne nejakej témy a iné poskytovať zoznam literatúry, ktorý je chápaný ako konečný, úplný. Druhý prípad predstavuje často pohľad študentov, ktorí následne pre svoju prácu čerpajú informácie len z tohto výberu, ktorý im pripraví knižnica. Tým v podstate končí ich práca pri vyhľadávaní literatúry a zdrojov, študent tak nezíska návyky a schopnosti využiteľné aj v budúcnosti. Vyhotovená rešerš by zároveň mala byť len prvým krokom, od ktorého sa odvíja ďalší proces dopĺňania zdrojov a poctivej kritiky literatúry.
Naše pracovisko by sa tak podľa mňa malo postupne preorientovať z pasívnejšieho prístupu (poskytnutie služby dodania hotovej rešerše) smerom k aktívnejšej činnosti. Rozvíjať informačné kompetencie žiadateľov, aby vedeli kde a ako hľadať informácie. Nejde len o to nájsť vhodnú literatúru k diplomovej práci či výskumu, ale aj o schopnosť orientovať sa v záplave zdrojov a vedieť s nimi náležite pracovať.

Lucia Kačmárová

Ak máte nejaké otázky k tejto službe alebo si chcete dohodnúť konzultáciu, môžete tak urobiť emailom na Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript. alebo telefonicky +421 918 248 105. Žiadosť o rešerš nájdete na tomto linku.
Informácie o cene rešeršnej služby nájdete tu.