Vráťme sa v čase presne o 275 rokov dozadu. Práve 21. októbra 1750 sa v Častej pri Pezinku narodil významný literát, katolícky kňaz, osvetový a kultúrny aktivista, bernolákovec Juraj Fándly.

Prečo by mal ostať v našej pamäti?

Predovšetkým bol jednou z odvážnych a múdrych hláv, ktoré priložili svoju čiastočku k úsiliu o uvedenie spisovnej slovenčiny do života. No môžeme sa tiež nechať inšpirovať jeho nezlomným duchom a nesebeckou túžbou použiť svoje nadanie pre druhých.

Fándlyho osud vôbec nebol jednoduchý. Vyrastal spolu s bratom a dvoma sestrami v remeselníckej rodine, ktorá však veľmi skoro prišla o otca-živiteľa. Navštevoval rozličné kláštorné školy a napokon absolvoval seminár v Budíne a teologické štúdiá v Trnave.

Pôvodne túžil byť rehoľníkom, ale chatrné zdravie mu zmarilo plány. Duchovnej dráhy sa však nevzdal – v roku 1776 ho vysvätili za kňaza. Po krátkych epizódach pôsobenia v Seredi a Lukáčovciach sa stala jeho osudom fara v Naháči – najchudobnejšia farnosť trnavského vikariátu.

Sám Fándly žil v chatrnom dome s nezasklenými oknami, deravou strechou a pozemkami, kde sa takmer nič neurodilo. Nepriaznivé okolnosti ho však skôr povzbudili venovať energiu biednym, chudobným a zanedbaným – veď pocítil ich údel na vlastnej koži. A nevzdal sa dokonca ani keď mu život začala strpčovať ešte aj vrchnosť.

Hodnota Fándlyho diela trvá dodnes. Obetoval síce svoje sily a zdravie najmä súčasníkom – chudobným farníkom, pre ktorých písal náučné knihy, učil ich, liečil a pracoval po ich boku – ale okrem toho si ctil dedičstvo slovenskej kultúrnej identity a horlivo propagoval prvú kodifikáciu slovenčiny aj tým, že do nej nechal prepísať svoje texty.

K jeho najvýznamnejším dielam patria „Dúverná zmlúva medzi mníchom a diablom“, odvážna satira, ktorá pobúrila cirkev, „Pilní domajší a poľní hospodár“, praktická príručka pre roľníkov, či „Zelinkár“, kniha o liečivých rastlinách a ich využití.

Najsilnejšou pamiatkou Juraja Fándlyho však je odkaz jeho života – že aj uprostred útrap a súženia má zmysel robiť svet lepším miestom. Preto keď 7. marca 1811 naposledy vydýchol, jeho svetlo nezhaslo. Zostalo lúčom nádeje pre všetkých nás až dodnes.

Z nášho fondu vám ponúkame Fándlyho podobizeň uverejnenú v Národnom kalendári Matice slovenskej v roku 1866, ktorý nájdete v Študovni historických fondov a regionálnej literatúry.