Mysleli ste si, že porušovanie autorských práv je hriechom modernej doby? Príbeh renesančného nemeckého učenca a plodného spisovateľa Walthera Ryffa vás presvedčí o opaku.

Ryffov život ostáva do veľkej miery zahalený tajomstvom. Vieme len, že sa narodil okolo roku 1500, pravdepodobne študoval lekárske vedy na prestížnej univerzite v Bazileji a pôsobil ako lekárnik vo viacerých mestách. Nezaoberal sa však len medicínou či farmáciou, do dejín vstúpil aj ako matematik, architekt, lekár, pôrodník, botanik, prekladateľ a filozof – no predovšetkým ako autor množstva kníh.

O jeho spôsobe práce nám napovedá fakt, že hoci sa v jeho dobe s autorskými právami zaobchádzalo oveľa voľnejšie než dnes, už jeho súčasníci ho označovali za plagiátora – a niektorí ako Albrecht von Haller aj tvrdšími slovami – „kompilátorom pochybných mravov“. Jeden z najvýznamnejších botanikov 16. storočia Leonhart Fuchs ho otvorene označil za podvodníka.

Obaja páni mali pádny dôvod – Ryff vzal Fuchsov nedávno zostavený herbár a pod vlastným menom ho vydal aj s obrázkami v inom meste. To nebol jeho jediný „publikačný výstrelok“. Úzko spolupracoval s frankfurtským vydavateľom Christianom Egenolffom, ktorý mal za sebou kauzu súvisiacu s neautorizovaným kopírovaním ilustrovaných herbárov.

Jeho azda najznámejší – a zároveň najkurióznejší – prípad plagiátorstva súvisel so zle skopírovanými ilustráciami. Ryff vydal viacero kníh o chirurgii a anatómii, často bohato ilustrovaných, no mnohé obrázky boli „vypožičané“ z iných diel. Vtedy sa ilustrácie vyrábali ako drevorezy, ktoré bolo potrebné zrkadlovo obrátiť, aby sa po otlačení vyrezaného reliéfu na papier zobrazili správne. Práve tento krok niekto pri kopírovaní z cudzieho diela vynechal – výsledkom boli ilustrácie, v ktorých po vytlačení sprievodné popisy jednotlivých anatomických častí nesúhlasili. A to, ako iste uznáte, nie je v odborných lekárskych publikáciách zanedbateľný problém.

Ryffovo nadšenie pre preberanie cudzích diel napokon viedlo k tomu, že pre viaceré spory musel ujsť do exilu. Povesť kompilátora sa s ním ťahá dodnes, no ak sa na jeho prácu pozrieme v kontexte doby, zaslúži si aspoň čiastočnú rehabilitáciu. Napriek morálne sporným praktikám sa dokázal orientovať v najnovších poznatkoch rôznych vedných odborov – a to bez internetu či voľne dostupnej literatúry. Ako lekárnik zároveň zostavil a vydal viaceré populárne príručky určené širokej verejnosti – jedna z nich sa nachádza aj v našom fonde. Tým sprístupnil poznatky veľkému okruhu čitateľov. V časoch, keď bola kniha vzácnym tovarom, to rozhodne nebolo málo.

Ida Girašková