streda, 20.02.2019 Dnes: Lívia Zajtra: Eleonóra

Štátna vedecká knižnica v Košiciach

Hlavná 10, 042 30 Košice, tel. +421918245888

Oznam - technické príčiny

Oznamujeme návštevníkom knižnice, že dňa 6.3. 2019 (streda) budú pracoviská knižnice na Hlavnej 10 a Pribinovej 1 v čase od 8:00 do 14:00 hod. zatvorené z dôvodu prerušenia distribúcie elektrickej energie. Pracovisko Pri Miklušovej väznici 1 bude prístupné v nezmenenom čase. Ďakujeme za pochopenie.

Výstava k 170. výročiu revolučných rokov 1848-1849 na Slovensku

Štátna vedecká knižnica v Košiciach vás srdečne pozýva na prehliadku výstavu „Bije zvon slobody“. Revolučné roky 1848-1849 na Slovensku. Výstava je inštalovaná v priestore požičovne na Hlavnej 10. Jedenásť výstavných panelov približuje prostredníctvom publikovaných dokumentov z knižničného fondu ŠVK v Košiciach udalosti spadajúce do obdobia národného obrodenia, konkrétnejšie v časovom úseku od novembra 1847 do konca roka 1849. Je to určite jedno z prelomových období slovenskej histórie. Výstava je verejnosti prístupná od pondelka do piatku od 7:00 do 19:00 a potrvá do 28. februára 2019. Viac informácií v prílohe.

Príloha

Obrázok Výstava k 170. výročiu revolučných rokov 1848-1849 na SlovenskuVýstava k 170. výročiu revolučných rokov 1848-1849 na Slovensku

Výstava v Štátnej vedeckej knižnici v Košiciach na Hlavnej 10 je venovaná 170. výročiu revolučných rokov 1848-1849 na Slovensku. Jozef Miloslav Hurban nás svojou básňou inšpiroval k názvu výstavy „Bije zvon slobody“. Inštalovaných je jedenásť výstavných panelov, ktoré prostredníctvom publikovaných dokumentov z knižničného fondu ŠVK v Košiciach približujú udalosti spadajúce do obdobia národného obrodenia, konkrétnejšie v časovom úseku od novembra 1847 do konca roka 1849.

Je to určite jedno z prelomových období slovenskej histórie. Na jar 1848 sa po prvý raz objavili slovenské národné symboly... Po prvý raz v dejinách predložili štúrovci slovenskú otázku pred medzi­národné slovanské fórum v Prahe na Slovanskom zjazde a žiadali tu uznanie práva na národno-politickú existenciu... Vznikali manifesty požadujúce uznanie samobytnosti slovenského národa a jeho rovnoprávnosti s ostatnými. V septembri Ľudovít Štúr vyhlásil nezávislosť Slovenska od uhorskej vlády – autonómiu – a prevzatie moci Slovenskou národnou radou... väčšina štúrovcov zamenila pero za meč a aktívne sa zúčastnila na politickom živote.

Za to, že sa dnes môžeme pomerne podrobne oboznámiť s udalosťami spomínaných rokov, vďačíme súdobým vzdelancom, ktorí tieto deje a udalosti zaznamenali, ktorí tvorili výzvy a manifesty, žiadosti a prosbopisy. Svoje priania, pocity a nálady vkladali do veršov revolučných básní, maliari zvečnili mnohé významné osobnosti tej doby. Zaujímavé sú postrehy J. M. Hurbana z metropoly východného Slovenska i dobové tlače z fondu ŠVK v Košiciach. Vnorte sa do atmosféry dvoch búrlivých rokov v polovici 19. storočia! Výstava vám istotne prinesie mnohé zaujímavé informácie.

Výstava potrvá do 28. februára 2019.

 Na ukážku niekoľko zaujímavostí z výstavy:

Revolučné básne a piesne

Medzi prvé a najlepšie štúrovské revolučné básne patrí Sládkovičova Zaspievam pieseň o slobodnej vlasti, mohutná apoteóza zrušenia nevoľníctva.

Najradostnejšie privítal nové časy Janko Kráľ básňou Krajinská pieseň, kde vyslovil túžbu po republikánskom zriadení.

Najznámejšia revolučná báseň Janka Kráľa Jarná pieseň je z marca 1849.

Medzi piesne, ktoré si spievali dobrovoľníci, patrila aj Dobrovoľnícka od Janka Matúšku, dnešná štátna hymna Slovenskej republiky.

Evanjelický farár Karol Kuzmány z Banskej Bystrice uverejnil v Orle tatránskom 4. apríla 1848 prvý raz text piesne Sláva statočným. Pod názvom Kto za pravdu horí ostala až podnes jednou z najkrajších a najznámejších slovenských hym­nických piesní.

Zaujímavé olejomaľby

Čítanie marcových zákonov na ľudovom zhromaždení v jednej z liptovských obcí namaľoval Peter Michal Bohúň.

Pamätný prechod slovenských dobrovoľníkov z Moravy na Slovensko stvárnil Martin Benka na olejomaľbe z roku 1958.