„Curriculum vitae“ Forgáčovho paláca – hlavného sídla knižnice

Forgáčov palác na Hlavnej 10 je významnou pamiatkou klasicistickej architektúry a dôležitou súčasťou košickej mestskej pamiatkovej rezervácie.

Keď v roku 1830 mesto zbúralo Dolnú bránu a priľahlé hradby ako posledné zvyšky fortifikačného systému, vytvorili sa stavebné parcely, ktoré predurčili aj vznik novej ulice (dnes Vrátna). Pozemok na rohu Hlavnej a Vrátnej ulice odkúpil po roku 1831 gróf Žigmund Štefan Forgách (1785 – 1875), ktorý sa považuje za staviteľa tohto paláca.

Podľa architektonicko-historického výskumu z roku 2020 sa prvá stavebná fáza paláca datuje okolo roku 1835 a jeho vznik vymedzuje až po rok 1841. Palác je postavený na mieste stredovekého opevnenia, niekde vo vnútri objektu by mohli byť aj zvyšky stredovekej veže vnútorného pásu opevnenia z konca 13. alebo začiatku 14. storočia.

Honosný palác v štýle neskorého klasicizmu s prvkami módneho empírového slohu obohacuje monumentálny balkón na šiestich podporných dórskych stĺpoch. Nad ním sa na výraznom trojuholníkovom štíte fasády nachádza združený erb rodov Forgách a Pongrátz. Spodná časť tympanónu - štít so šesťcípou hviezdou a polmesiacom - je odkazom na pôvod Forgáchovskej rodiny z rodu Hont – Pázmány.

Sídlo po roku 1844 využíval syn Žigmunda Forgácha - gróf Koloman Forgách (1824 – 1878) s manželkou barónkou Eleonórou, rod. Pongrátzovou (1824 – 1878). Reprezentačné priestory paláca slúžili manželom počas ich košického pobytu v zimných mesiacoch na spoločenské účely. Majiteľ niektoré časti budovy prenajímal v rokoch 1849 – 1860 Košickému dištriktu, resp. miestodržiteľskému oddeleniu a rôznym inštitúciám. Na čele štátnej správy stál v tom čase vzdialený príbuzný Anton Forgách (1819 – 1885) ako hlavný župan Košického civilného dištriktu, ktorý zvykne byť nesprávne označovaný za majiteľa, resp. iniciátora výstavby paláca.

Po smrti Kolomana Forgácha sa majiteľom paláca stal jeden z jeho synov – parlamentný poslanec gróf Ladislav Forgách (1845 – 1911). Ani on sa tu neusadil natrvalo. Žil a spravoval svoje majetky v Mándoku a palác využíval počas svojich sporadických návštev mesta pri významných spoločenských udalostiach. Reprezentatívne priestory na poschodí paláca prenajal novozaloženému Košickému kasínu.

Posledným súkromným majiteľom paláca z potomkov Forgáchovcov bol maloletý dedič František Karol Forgách Waldboth (1921 – 1945) a jeho matka Alžbeta Forgách (1891 – 1942). Poslední členovia rodiny využívali počas svojich návštev apartmán s kuchyňou a kúpeľnou v zadnom krídle budovy s vchodom z Vrátnej ulice, dnes priestory riaditeľne.

Po roku 1918 boli reprezentatívne priestory na poschodí prenajaté košickému ústrediu Kresťansko-sociálnej strany a Kresťanskému poľnohospodárskemu zväzu. V 50. rokoch 19. storočia boli v prízemných priestoroch zriadené predajne košických obchodníkov so vstupnými dverami z Hlavnej ulice. Vo dvorovej časti bola v 20. rokoch 20. storočia aj výrobňa konzerv a údenín.

V roku 1939 sa vlastníkom budovy stala Hornovidiecka obchodná banka (Felvidéki Kereskedelmi Bank). Uskutočnili sa rozsiahle stavebné úpravy pod vedením budapeštianskeho architekta Gyulu Kaesza: vybudoval sa nový zadný trakt, dvorný priestor bol v roku 1940 preklenutý sklenou kupolou. Poschodie obsadilo až do roku 1945 kasíno (tzv. Košický Rákocziho spoločenský klub).

Po vojne 14. februára 1946 sa palác stáva vlastníctvom Slovenskej Tatra banky n. p. Bratislava. 3. januára 1951 je palác prevedený do vlastníctva Československého štátu. Zakrátko zanikli aj posledné obchodné prevádzky na prízemí. V ich priestoroch od 15. decembra 1953 začala pôsobiť verejná čitáreň a študovňa ako prvé pracoviská knižnice. Po vyprázdnení a úprave ďalších priestorov na poschodí v roku 1959 sa budova v roku 1961 stala hlavným sídlom Štátnej vedeckej knižnice v Košiciach.