Natália Isépy

Listovanie v histórii: Zabudnutá poetka z Mäsiarskej ulice

6. decembra 1901 sa v Kráľovskom Chlmci narodila novinárka a poetka, autorka viacerých maďarských rozhlasových hier a divadelná ochotníčka Natália Isépy, ktorá prevažnú časť svojho života strávila v Košiciach.

Pochádzala zo zemianskej rodiny, ktorá vlastnila pozemky v Zemplínskej župe, jej otec Zoltán Hugo Isépy bol slúžnym v Kráľovskom Chlmci, Michalovciach a Humennom. Do Košíc sa prisťahovala jej matka Irena, rod. Marossy po rozvode s manželom v r. 1904 spoločne s dcérou Natáliou. Po ukončení Vyššej obchodnej školy (1919) sa stala spolupracovníčkou a redaktorkou divadelného týždenníka Szinházi Ujság (aj Kassai Szinházi Ujság). Okrem redakčných povinností uverejňovala na jeho stránkach svoje básnické pokusy pod pseudonymami Nata, Naty, Lya. Prispievala do košického denníka Kassai Napló. Pravidelne účinkovala na scéne maďarského ochotníckeho divadla, ktoré viedol profesionálny herec a režisér Ľudovít (Lajos) Marossy. Od r. 1928 bola externou spolupracovníčkou košického rozhlasového štúdia, stala sa víťazkou celoštátnej súťaže rozhlasových hier (1936). V jej pozostalosti sa zachovalo asi 20 rukopisov inscenácií.

Po prisťahovaní sa do Košíc žila spoločne s matkou na dnešnej Tajovského ulici v blízkosti redakcie divadelných novín. Neskôr na Mäsiarskej ulici v dome, ktorý doteraz stojí v rade meštianskych domov. Aj po 2. svetovej vojne ostala žiť v Košiciach, napriek tomu, že vždy sa hlásila k maďarskej národnosti. Zomrela 30. marca 1977 v Košiciach, pochovaná je na verejnom cintoríne.

Zaujímavosťou je, že sa narodila 6. decembra, v deň, kedy sa narodila aj jej matka Irena, rod. Marossy, avšak o viac ako dve desaťročia neskôr. Jej príbuzný advokát Tamás Isépy (1924 – 2001) bol politikom, členom maďarského parlamentu a štátnym tajomníkom Ministerstva spravodlivosti v Maďarsku (1990 – 1994).

Odkazy na literatúru o živote a tvorbe Natálie Isépy nájdete v personálnom hesle v 1. časti Lexikónu Košičanov 1848 – 1938, s. 456 – 457. Nachádza sa v študovni Oddelenia historických fondov a regionálnej literatúry na adrese Pri Miklušovej väznici č. 1.

Eleonóra Blašková

báseň Au revoir