Elena Bencúrová

Rozhovor s Dr. Elenou Bencúrovou

Dr. Elena Bencúrová študovala na Univerzite P.J. Šafárika odbor biológia. Predposledný semester štúdia strávila v rámci programu Erasmus na Univerzite Oulu vo Fínsku. Doktorandské štúdium v odbore mikrobiológia dokončila v roku 2013 na Univerzite veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach. Počas štúdia absolvovala dve stáže, jednu vo Fínsku a druhú v Grécku.

Po ukončení štúdia pracovala dva roky v rámci projektu MEDIPARK na vývoji nanoprotilátok voči infekčným ochoreniam, počas ktorého absolvovala aj stáž na ostrove Guadaloupe. Od roku 2015 pôsobí ako vedecký pracovník na Univerzite Julia Maximiliana vo Würzburgu a je autorkou viac než tridsiatich publikácii a dvoch patentov.

Pracujete vo vede, čo je určite veľmi zaujímavé a fascinujúce povolanie. Akej oblasti konkrétne sa venujete?

Pracujem na katedre bioinformatiky, a moja oblasť je systémová biológia, hlavne štúdium proteínov. Mám viacero projektov, takým hlavným je syntetická biológia. To teda znamená, že vytvárame úplne nové, alebo optimalizujeme už existujúce proteíny. Okrem toho sa venujem aj imunológii a mikrobiológii, najmä patogénnym hubám. Taktiež pracujem na projektoch ohľadom rastlinných hormónov a proteínov, a najnovšie sa zaoberám aj štúdiom proteínov koronavírusu.

Prečo ste si vybrali ako svoje pôsobisko Univerzitu vo Würzburgu?

Pôvodne som sa dostala cez Erasmus do Fínska, kde sa mi veľmi páčilo a chcela som tam aj zostať. Ale keďže záujem pracovať na prestížnych univerzitách je obrovský, a vo Fínsku sa mi nepodarilo získať pracovnú pozíciu, začala som sa uchádzať o pozíciu na Univerzite vo Würzburgu. Na konkurz prišlo 40 uchádzačov z celého sveta. Po dvoch kolách pohovorov som to miesto získala a na univerzite pôsobím doteraz.

Čo je Vaším pracovným jazykom? Nemecký alebo anglický jazyk?

Hovorím predovšetkým po anglicky, nakoľko náš pracovný kolektív je medzinárodný, kolegovia pochádzajú z rozličných kútov sveta. Aj moji študenti sú prevažne zo zahraničia, mnohí z nich nevedia ani po anglicky, takže vtedy si musím dokonca vypomáhať online prekladom. Po nemecky hovorím na pracovisku predovšetkým so staršími kolegami, ktorí neovládajú angličtinu, a taktiež s laboratórnymi techničkami. Teda, dá sa povedať, že pre mňa sú oba jazyky veľmi potrebné.

V práci teda hovoríte väčšinou po anglicky, a čo doma? Máte možnosť rozprávať sa s niekým po nemecky?

Áno, doma určite, a len po nemecky, pretože môj partner pochádza z Nemecka. Aj s jeho rodinou hovorím iba nemecky.

Hovoríte doma spisovnou nemčinou alebo dialektom?

Môj partner hovorí dialektom, a to ovplyvňuje aj moju nemčinu. Povedala by som, že je to taká forma „kuchynskej nemčiny“. Kontakt so štandardným jazykom si udržiavam prostredníctvom tlače a televízie.

Ako a kde ste sa naučili nemecký jazyk?

Dá sa povedať, že po nemecky som sa učila od mala. Začala som s nemčinou už vo štvrtom ročníku na základnej škole, a pokračovala na druhom stupni a tiež na gymnáziu. Po ukončení gymnázia som asi desať rokov nebola v kontakte s nemčinou, a tým pádom som ju čiastočne zabudla. Preto som sa rozhodla, že budem tu v Nemecku navštevovať jazykový kurz. Univerzita však ponúkala len kurz na úrovni A1, čo bolo pre mňa veľmi ľahké a nemalo to pre mňa žiadny prínos.

Ako ste teda zlepšili svoje jazykové znalosti?

Myslím, že najlepším možným spôsobom. Môj partner je rodený Nemec, a ako som už spomínala, hovoríme spolu len po nemecky. Ak niečo nepoviem správne, koriguje moje chyby, a na tom sa predsa človek učí najlepšie. Keďže mi často nevie veci vysvetliť z gramatickej stránky, snažím sa si to následne zistiť už vo vlastnej réžii.

Čo bolo pre Vás na začiatku najťažšie na živote v Nemecku? Je ťažké začleniť sa do komunitného života?

Z mojej skúsenosti môžem povedať, že Nemci majú ešte stále isté predsudky voči ľuďom z bývalého východného bloku, čomu čiastočne aj rozumiem, no bolo to pre mňa na začiatku ťažké. No keď zistia, že ste slušný, vzdelaný a čistotný človek, predsudky sa stratia. A dôležitá je samozrejme aj znalosť jazyka, oni si cenia, keď ich jazyk ovládate alebo sa aspoň snažíte, čo je pochopiteľné. Keď sa niekto rozhodne žiť a pracovať v inej krajine, mal by jazyk dotyčnej krajiny ovládať aspoň na základnej úrovni.

Čo sa Vám páči najviac na živote v Nemecku?

Čistota a ich pozitívny vzťah k životnému prostrediu. Páči sa mi, ako dbajú na poriadok a čistotu vo svojom okolí, a tiež, ako kladú dôraz na ekológiu a ochranu životného prostredia. Keď prídem domov na Slovensko, vidím ten rozdiel. Nepáči sa mi, ako okolo bytových domov poletujú smeti, alebo aký neporiadok je okolo odpadových košov, to by sa v Nemecku nemohlo stať. Nemci kladú dôraz aj na dôslednú recykláciu odpadu.

Posledná otázka bude z úplne iného súdka. Čo rada čítate, prípadne v akom jazyku?

Keďže v práci hovorím skoro celý čas po anglicky, doma potom len nemecky, knihy čítam predovšetkým v materinskom jazyku. Mám rada detektívky, cestopisy alebo krátke príbehy, založené na skutočných udalostiach. Ak majú navyše nejaký súvis s oblasťou, v ktorej pracujem, je to skvelé. Keďže som nadšená záhradkárka, rada si kupujem časopisy o záhradníčení, a tiež obľubujem varenie, čiže v mojej zbierke nájdete aj kuchárske časopisy. Okrem toho siahnem rada po ženských magazínoch, pri ich čítaní si vždy dobre oddýchnem. V práci máme navyšek dispozícii pár nemeckých vedecko-populárnych časopisov, tie si tiež s obľubou prelistujem. Časopisy si samozrejme kupujem v nemeckom jazyku, pretože môj prístup ku slovenským periodikám je obmedzený tak vzdialenosťou ako aj finančnou stránkou, keďže poštovné stojí omnoho viac ako samotný časopis.

Kristína Naďová