sobota, 21.04.2018 Dnes: Ervín Zajtra: Slavomír

Štátna vedecká knižnica v Košiciach

Hlavná 10, 042 30 Košice, tel. +421918245888

Kalendáre nie sú iba dni a čísla

Štátna vedecká knižnica v Košiciach pripravila vo výstavnej sále v západnom krídle budovy na Pribinovej č. 1 novú výstavu Kalendáre nie sú iba dni a čísla. Výber knižných kalendárov z fondu ŠVK v Košiciach od najstarších do konca 20. storočia. Výstava bude otvorená od pondelka do piatku od 8:00 do 16:00, stredy od 8:00 do 17:30 do októbra budúceho roka. Srdečne Vás pozývame na jej prehliadku!

Príloha Kalendáre nie sú iba dni a čísla

Termín kalendár vznikol odvodením od latinského slova „calendae“, čo bol v starovekom Ríme prvý deň mesiaca rímskeho kalendára. “Calendarium“, alebo „liber calendarii“ nazývali Rimania knihu dlžníkov, ktorí platili úroky zo svojich dlhov vždy prvý deň v mesiaci.

Základom kresťanského, a teda aj nášho dnešného kalendára je  juliánsky kalendár, ktorý bol v roku 1582 zreformovaný pápežom Gregorom XIII. tzv. gregoriánsky kalendár. Tvorili ho zoznamy mien svätcov a spravidla bol súčasťou obradových náboženských kníh. Od 15. storočia sa tlačené kalendáre vyskytujú v dvoch hlavných typoch: cirkevný liturgický kalendár s  podrobnejšími informáciami o spôsobe vykonávania pobožností v jednotlivých dňoch roka, a kalendár ľudový, v ktorom boli zoznamy dní obohatené o údaje z astronómie, zdravotníctva, astrológie. Ľudové kalendáre mali pôvodne formu jednolistovej tlače a z nich sa v prvej polovici 16. storočia vyvinuli knižné ľudové kalendáre.

Do vzniku stálych tlačiarní v Uhorsku v 70. rokoch 16. storočia sa zostavovali a tlačili kalendáre pre Uhorsko v susedných nemeckých krajinách a v Poľsku. Sú to kalendáre predovšetkým v latinčine a maďarčine. V neskoršom období sa stretávame už aj s kalendármi v češtine, resp. slovakizovanej češtine a s rastúcim vplyvom Nemcov v Uhorsku aj v nemčine.

Koncom 16. storočia boli v Uhorsku najznámejšie a najrozšírenejšie maďarské kalendáre z trnavskej tlačiarne, ktoré zostavoval Peter Slovacius a ktoré vychádzali aj v Bardejove.

Najznámejším kalendárom 17. storočia v Uhorsku je nesporne kalendár levočskej tlačiarne Breuerovcov. Vychádzal v troch mutáciách – po slovensky, po maďarsky a po nemecky. Počet miest, v ktorých tlačili kalendáre, sa postupne  zvyšoval: - Bardejov, Žilina, Komárno, Košice, Trnava.

V 18. storočí preberá prvenstvo vo vydávaní kalendárov Bratislava. Z  hľadiska  obsahu   kalendárov  postupne  sa  vytvorila základná štruktúra, ktorá pretrváva až do 20. storočia. Kalendárna časť sa skladá z výkladu kalendárnych znakov, zo zoznamu dní usporiadaných do mesiacov s astronomickými údajmi a pranostikami. Poučno-zábavná časť nemá stabilnú štruktúru. Obvykle pozostáva z uhorskej kroniky,  zoznamu jarmokov, zdravotníckych rád, nájdeme tu cestovný poriadok poštových dostavníkov a iné praktické rady a informácie. Od polovice 18. storočia sa objavujú i prvé literárne texty – bájky, anekdoty, rozprávky.

Roky 1820-1870 sa označujú za vrchol kalendárovej spisby v Uhorsku a slovenské kalendáre sa stávajú významným nástrojom národnouvedomovacích, osvetových a vzdelávacích snáh najmä v menej vzdelanom prostredí. Plnili úlohu akejsi učebnice hlavne pre stredné vrstvy obyvateľstva. V tomto období sa začína naša skutočne národná kalendárová spisba,  a to prvým ročníkom Palkovičovho kalendára Wěttssj a zwlásstněgssj nowý y starý kalendář na rok 1805. V rokoch 1813-1855  vychádza kalendár Gabriela Ruttkaya Budjnský w nowozložený neywěttssj nowý y starý kalendář. Gašpar Fejérpataky-Belopotocký vydáva od roku 1830 Nowý y starý wlastenský kalendář   a posledný ročník tohto kalendára vyšiel v roku 1947. V tomto období začína vychádzať aj prvý odborný slovenský kalendár s poľnohospodárskou tematikou – Nowí i starí hospodárski kalendár (1847-1848).

Vrcholom slovenskej kalendárovej spisby tohto obdobia je nesporne Domová pokladnica Daniela G. Licharda, ktorú tlačil František Škarnicl v Skalici.

V druhej polovici 19. storočia politické pomery nepriamo ovplyvnili aj rozvoj kníhtlače na Slovensku a tým i produkciu kalendárov. Matičné roky prinášajú aktivizáciu slovenského národného života, literatúry a osvetovej činnosti. Zvyšuje sa počet národne angažovaných slovenských kalendárov, vydávaných aj novovzniknutými kultúrnymi národnými ustanovizňami a spolkami. Daniel Lichard obnovuje svoju Domovú pokladnicu (1863-1864) a od roku 1865 začína s novou sériou s názvom Slovenský kalendár (1865-1883).

Niekoľko pokusov vydávať slovenské kalendáre zaznamenávame v šesťesiatych rokoch aj v Pešti a Budíne. Viliam Pauliny-Tóth vydal na rok 1864 humoristicky kalendár Černokňažník, Andrej Radlinský vydáva v Budíne Tatran na rok 1861. Skromnejší obsahom i formálne je jediný košický slovenský kalendár 19. storočia – Kossický kalendář pro lid slowenský na rok 1861. Priniesol rad článkov z praktickej ľudovýchovy – o význame osvety, vzdelávania, o chove hospodárskych zvierat...

V roku 1869 bol založený Kníhtlačiarsky účastinársky spolok v Martine, na pôde ktorého  začína vychádzať „národný“ kalendár - Slovenský obrázkový kalendár. Prvý ročník vyšiel na rok 1871 a potom vychádzal nepretržite až do roku 1944. Venoval sa problémom a otázkam národného života, usiloval sa o upevňovanie národného povedomia a o hospodársku osvetu. Napriek prívlastku „obrázkový“ neobsahoval kalendár veľa ilustrácií. Ďalší slovenský spolok, ktorý vznikol v tomto období – Spolok Sv. Vojtecha, začína už v roku 1872 vydávať svoj kalendár Pútnik svätovojtešský. Spolok na stránkach tohto kalendára sledoval okrem konfesionálnych aj náučné a národnouvedomovacie ciele.

Osemdesiate roky 19. storočia znamenajú ešte rýchlejší kvantitatívny rast celkovej produkcie kalendárov v celom Uhorsku. Stúpa produkcia kalendárov vydávaných na území Slovenska, no predovšetkým sa zvyšuje počet inojazyčných, hlavne maďarských kalendárov budapeštianskych vydavateľstiev.       

V poslednom desaťročí 19. storočia a začiatkom 20. storočia si aj politické strany začínajú uvedomovať úlohu kalendárov a ich vydávaním sa snažia získať si najširšie vrstvy obyvateľstva. Hlasista Pavel Blaho vydáva svoju Novú domovú pokladnicu (1899-1913),  Milan Hodža vydáva Slovenský kalendár (1905-1919). Hodžov kalendár bol určený predplatiteľom Slovenského týženníka zadarmo a podľa súdobej kritiky patril k najlepším slovenským kalendárom. Takisto aj banky začínajú pre svojich účastinárov vydávať kalendáre, ktorými propagujú svoje služby. V tomto období sa k domácej produkcii kalendárov pripájajú  aj kalendáre našich krajanov v USA, ktoré sa dostávali aj na Slovensko. K najznámejším patrili Národný kalendár a Jednota.

Aj v Košiciach sa Karol Werfer II. pokúsil o vydávanie takéhoto kalendára Adressen – Kalender, no jeho úmysel nevyšiel a bol vydaný iba na rok 1858. Iniciatívnejším tlačiarom kalendárov bol až jeho nástupca Karol Werfer III. Hneď po prevzatí tlačiarne vydáva od roku 1860 Magyar képes házi naptár, od roku 1864 Gemeinnütziger unterhaltender und illustrierter vaterländicher Haus-Kalender. V osemdesiatich rokoch k nim pribúdajú aj ďalšie série – nemecká Neu eingerichteter gemeinnütziger, unterhaltender illustrierter Schreib-und Familien Kalender a maďarská Legujabb közhasznú és mulattató kis hazai naptár. Werferove kalendáre sú ilustrované, prinášajú mnoho článkov z dejín, vlastivedy a biografie.  Nechýbajú hospodárske rady, zábavné časti a značné množstvo inzerátov. Od roku 1889 vydáva aj kalendár Abovsko-turnianskej župy Kassai Kalauz. Všetky tieto série vychádzajú zhruba do prvej svetovej vojny.

Politické zmeny v roku 1918 ovplyvnili aj vydávanie kalendárov. Na Slovensko sa prestávajú rozširovať všetky slovenské kalendáre vychádzajúce v Budapešti. V medzivojnovom období ožíva myšlienka družstevníctva a svojpomoci ako podmienky pre intenzívnejší rozvoj priemyselnej a poľnohospodárskej výroby. Rastie sieť rôznych družstevných, nákupných, predajných organizácií, úverových ústavov, vzájomných pokladníc. Vzniká celá plejáda kalendárov propagujúcich družstevníctvo. V medzivojnovom období vychádza u nás približne 345 titulov kalendárov slovenských aj inorečových. Viac ako predtým sa diferencujú z odbornej a záujmovej stránky. Vzniká aj nová forma kalendára – kalendár zápisník.

Knižné kalendáre majú bohatú výpovednú hodnotu o súdobej atmosfére každodenného života. Pokiaľ ide o úlohu kalendárov v kultúre národa v minulosti a prítomnosti, možno konštatovať, že čím bližšie k súčasnosti, tým viac ich význam ako kultúrneho a osvetového činiteľa klesá.