piatok, 20.10.2017 Dnes: Vendelín Zajtra: Uršula

Štátna vedecká knižnica v Košiciach

Hlavná 10, 042 30 Košice, tel. +421918245888

Sme tu pre Vás od roku 1947 Vaša Štátna vedecká knižnica

Domov v zámorí - Slováci z východného Slovenska v Amerike

Srdečne Vás pozývame na prehliadku výstavy Domov v zámorí - Slováci z východného Slovenska v Amerike. Na prípravu výstavy boli použité dokumenty z knižného a časopiseckého fondu Štátnej vedeckej knižnice v Košiciach, vydané na Slovensku i v USA, ako aj biografické heslá z databázy Regionálne osobnosti východného Slovenska (REOS), vytvárané na bibliografickom oddelení ŠVK Košice priebežne od roku 1994. Pozrieť si ju môžete v Kultúrno-vzdelávacom centre ŠVK v Košiciach na Pribinovej 1 do 22. marca 2017.

Pozvánka

DOMOV V ZÁMORÍ

Slováci z východného Slovenska v Amerike

Výstava z fondu Štátnej vedeckej knižnice v Košiciach

Termín: 1.2. – 22.3.2017

Miesto: Štátna vedecká knižnica v Košiciach, Kultúrno-vzdelávacie centrum, Pribinova 1

Na prípravu výstavy boli použité dokumenty z knižného a časopiseckého  fondu Štátnej vedeckej knižnice v Košiciach, vydané na Slovensku i v USA, ako aj biografické heslá z databázy Regionálne osobnosti východného Slovenska (REOS). Bibliografické oddelenie ŠVK v Košiciach vytvára túto databázu priebežne od roku 1994. Biografický výskum sa zameriava na Slovákov pochádzajúcich z východného Slovenska pôsobiacich doma i v zahraničí, ale aj osobnosti rôznej štátnosti či národnosti pôsobiace na území východného Slovenska.Výstava si všíma osobnosti narodené na východnom Slovensku, ktoré našli svoj nový domov v Spojených štátoch amerických a významných amerických rodákov s východoslovenskými koreňmi.

            Textový a obrazový materiál dokumentuje vysťahovalectvo z východného Slovenska do Spojených štátov amerických chronologicky v niekoľkých časových obdobiach. Masové vysťahovalectvo spadá do obdobia rokov 1867-1921, keď bieda, hlad a zlé sociálne pomery na Slovensku vyháňali Slovákov do zámoria. V Amerike, kam odišli za šťastím či dobrým zárobkom, ich pohltili miliónové mestá a gigantické fabriky dynamicky sa rozvíjajúcej veľmoci. Slováci z východného Slovenska si vytvorili prvé kolónie v lokalitách, kde boli bane a železiarsky priemysel. Prvé sústredené sídla vznikali v štátoch New York, New Jersey,  Ohio, vo východnej Pennsylvánii, v Illinois, Connecticute, ale aj inde. Slovenskí prisťahovalci sa nemienili usadiť natrvalo, chceli si len zarobiť peniaze a vrátiť sa domov. Spočiatku sa ich skutočne  vracalo  na Slovensko 75-80%.

Krajanské spolky, vznikajúce vo farských osadách na podporu slovenských prisťahovalcov, boli spolu s farami jadrom, okolo ktorého začal vyrastať spoločenský život krajanov: od zábav, športu, po organizovanie výstavby kostola a školy. Boli hlavným činiteľom zachovania slovenčiny. Pôsobenie rôznych spolkov a združení amerických Slovákov sa neskôr rozšírilo o ďalšie aktivity na poli kultúrnom, organizovanie hudobných i divadelných predstavení, aj o vydavateľskú činnosť a pôsobenie v regionálnych rozhlasových vysielaniach. O živote komunity veľa napovedia krajanské periodické tituly.

26. mája 2017 uplynie 110 rokov od pamätného dňa roku 1907, keď sa v Clevelande na Národnom kongrese stretlo 10 000 delegátov podporných organizácií, americko-slovenskej tlače a jednotlivcov, aby rozhodli o založení svojej strešnej organizácie - Slovenskej ligy v Amerike, ktorá koordinovala aktivity Slovákov v USA.

Komunita amerických Slovákov venovala neustálu pozornosť postaveniu Slovákov v ich domovine, prežívala s nimi ich strasti a snažila sa pomôcť. Akceptovala česko-slovenskú jednotu ako základ na vybudovanie súštátia dvoch zvrchovaných republík prijatím tzv. Clevelandskej dohody v októbri 1915. Nezanedbateľný bol význam ich pomoci v česko-slovenskom odboji počas 1. svetovej vojny i pri povojnovom usporiadaní Slovenska. Svoj názor deklarovali v tzv. Pittsburghskej dohode z mája 1918.

Pričinením americko-slovenských spolkov a duchovných stredísk dostávali sa zo Slovenska do Ameriky noví prisťahovalci politickej emigrácie v štyroch vlnách: v rokoch 1938/1939, po druhej svetovej vojne v roku 1945, o čosi neskôr v roku 1948 a po novembri 1968. Neznalosť jazyka ich nasmerovala do zamestnaní s manuálnou prácou, no postupne sa prepracúvali na vyššie miesta v spoločenskom rebríčku. Pôsobili ako učitelia, univerzitní profesori, lekári, odborníci v oblastiach vedy a techniky. Súčasne sa dostávali na čelo spolkového a kultúrneho života. V roku 1970 vznikol v New Yorku Svetový kongres Slovákov, združujúci inštitúcie i jednotlivcov z Európy i zo zámoria. Svoju činnosť vyvíja do dnešných dní.

V súčasnosti sú naplno otvorené brány rodiska pre návrat či návštevu dávnych emigrantov alebo ich potomkov. Do USA aj dnes odchádza mnoho Slovákov z východného Slovenska - k príbuzným, za ekonomicky výhodnejším postavením, na štúdiá... Mnoho osobností v Amerike úspešne reprezentuje našu vedu, kultúru a šport. K Slovensku sa hlási pomerne veľa amerických občanov tretej a ďalšej generácie Slovákov, ktorí našli alebo hľadajú svoje korene.