nedeľa, 17.12.2017 Dnes: Kornélia Zajtra: Sláva, Slávka

Štátna vedecká knižnica v Košiciach

Hlavná 10, 042 30 Košice, tel. +421918245888

Sme tu pre Vás od roku 1947 Vaša Štátna vedecká knižnica

Výstava Apokalypsa – neznáma krajina očami Pavla Kočiša

Štátna vedecká knižnica v Košiciach, Fotoklub NOVA a autor fotografií a výstavy Pavol Kočiš Vás srdečne pozývajú na výstavu fotografií „Apokalypsa - neznáma krajina očami Pavla Kočiša“ pri príležitosti Dňa Zeme do priestorov požičovne ŠVK v Košiciach na Hlavnej 10.Vernisáž sa uskutoční 21. apríla o 16:30 hod. v Salóniku. Výstava bude prístupná v čase otváracích hodín knižnice v mesiacoch apríl až jún 2016.

Bližšie informácie v pozvánke

Autor fotografií aj celej výstavy je Ing. Pavol Kočiš AFIAP (nar. 1966). Košičan, inžinier v oblasti elektrotechniky, v súčasnosti sa zaoberá servisom zdravotníckej techniky. S fotografiou sa vážnejšie zaoberá od vysokoškolských štúdií. Fotografuje krajinu, portrét, sociálny dokument a jeho špecializáciou je fotografovanie podzemia. Mnoho fotografií pochádza z ciest po okolitých krajinách, no najviac mu učarovalo Rumunsko so svojimi prírodnými a historickými fenoménmi. Svojou tvorbou sa každoročne prezentuje na členských a prezentačných prehliadkach Fotoklubu NOVA Košice, ktorého je členom od roku 2001. V roku 2009 získal medzinárodný fotografický titul AFIAP.

Jeho fotografie sú uverejnené v mnohých slovenských i zahraničných odborných časopisoch i publikáciách, vystavuje na Slovensku, v Rumunsku, Poľsku i na Ukrajine, zúčastňuje sa na súťažiach doma i po celej Európe, kde získal mnoho významných ocenení.

Pre nás neznáma krajina je dedinka Geamăna. Niekedy to bola bohatá a prosperujúca dedinka v pohorí Apuseni v Rumunsku. Teraz vôbec neexistuje na mape. Celé údolie, v ktorom ležala, je naplnené kalom z medeného lomu v neďalekej Roşii Poieni. Premena krajiny sa začala v roku 1977, keď sa Nicolae Ceauşescu rozhodol využiť ložiská medi, v tej dobe najväčšie v Európe. V roku 1980 bolo vyvlastnených 400 domov a približne 1000 obyvateľov bolo presťahovaných do inej oblasti krajiny, vzdialenej 100km. Ostalo asi len 20 obyvateľov, ktorí odmietli odísť a ktorých domy stáli nad úrovňou plánovaného odkaliska. Títo obyvatelia sú nútení sa sťahovať z roka na rok stále vyššie, aby sa vyhli invázii kalu, ktorý stále stúpa, a ktorý už prehltol cintorín a čiastočne aj kostol. Žijú tu bez obchodu a školy.

Odkalisko má už rozlohu 160 hektárov a ťažba stále pokračuje. Preto hrádzu neustále zvyšujú, každé 2-3 roky o 6 metrov, aby chemická zmes bahna a kyselín cez ňu nepretiekla.

Takáto surrealistická krajina, vytvorená človekom, je časovanou bombou nakumulovaných toxických kalov za niekoľko desaťročí.