sobota, 16.12.2017 Dnes: Albína Zajtra: Kornélia

Štátna vedecká knižnica v Košiciach

Hlavná 10, 042 30 Košice, tel. +421918245888

Sme tu pre Vás od roku 1947 Vaša Štátna vedecká knižnica

Populárna veda: Krása života tak trochu inak

foto­gra­fia bunky ner­vo­vého  tka­nivaNeurobiologický ústav SAV v Košiciach a Štátna vedecká knižnica v Košiciach Vás pozývajú na výstavu "Populárna veda: Krása života tak trochu inak" - súbor veľ­ko­for­má­to­vých foto­gra­fií buniek ner­vo­vého tka­niva foto­gra­fo­vané cez flu­ores­cenčný mik­ro­skop. Výstava bude prístupná celý júl 2011 v Kultúrno-vzdelávacom centre ŠVK v Košiciach, Pribinova 1.

Kolek­cia vysta­vo­va­ných obra­zov nebola tvo­rená špeciálne pre výstavné účely. Je to výber z pra­cov­ných foto­gra­fií, ktoré sú pro­duk­tom kaž­do­den­nej mrav­čej práce v bio­lo­gic­kom labo­ra­tó­riu. Zobra­zujú náš vnú­torný svet tak, ako ho nepoznáme.

Krása života tak trochu inak.

Príroda je plná nečakaných prekvapení a ohromujúcich krás. Väčšinou ich hľadáme na neprístupných miestach, na končiaroch hôr, v hlbinách oceánov, v bludisku neprístupných pralesov alebo v nekonečnosti vesmíru. Krása a estetika je však aj tam, kde by sme ju nečakali – priamo v nás. Kolekcia vystavených obrazov nebola vytvorená pre výstavu, je produktom každodennej práce v biologickom laboratóriu. Obrázky do kolekcie poskytli pracovníci Neurobiologického ústavu Slovenskej akadémie vied v Košiciach. Zobrazujú náš vnútorný svet tak ako ho nepoznáme. Veríme, že estetická krása obrazov pritiahne vašu pozornosť, a stručný popis pod obrazmi nám pomôže oboznámiť vás s tým, čo robíme a čo je súčasťou každého z nás.

Obrázky vznikli pri skúmaní nervového tkaniva vo fluorescenčnom mikroskope. Čo to fluorescenčná mikroskopia je, ako sa líši od mikroskopie akú poznáme zo školských lavíc?

V klasickom optickom mikroskope je biologická vzorka, ktorá je inak priesvitná a bezfarebná, najskôr ofarbená špeciálnymi farbičkami zvýrazňujúcimi štruktúry, ktoré nás zaujímajú. Vzorka je potom umiestnená pod objektív mikroskopu a zospodu presvietená svetlom zo zrkadla alebo lampy. Obraz kontrastných štruktúr je zachytený a zväčšený objektívom a okulárom mikroskopu.

Vo fluroescenčnej mikroskopii je to s tým svetlom trochu „naopak“. Svetlo, ktoré pozorujeme, nevychádza zo svetelného zdroja osvetľujúceho vzorku, ale vzorka svieti sama. Ako je to možné? Tak ako pri klasickej mikroskopii sa vzorka musí ofarbiť, aby vynikli štruktúry, ktoré potrebujeme pozorovať. Tu ale nejde o obyčajné farbičky, ale o farbičky, ktoré sa síce jedným koncom naviažu na určenú štruktúru, ale na druhom konci môžu mať pripojenú špeciálnu látku, tzv. luminofor. Táto látka po ožiarení UV alebo laserovým svetlom pohltí jeho energiu a túto následne vyžiari vo forme farebného žiarenia, teda svieti. Takýchto luminoforov je dnes známych mnoho, odlišujú sa tým, aké žiarenie ich dokáže vybudiť a tiež tým, aké svetlo vyžarujú. Ak teda zafarbíme vzorku farbičkami označujúcimi rôzne štruktúry, na ktoré sú naviazané rôzne luminofory, tak vieme obrazy jednotlivých označených štruktúr „zapínať“ tým, že ich vystavíme žiareniu príslušnej vlnovej dĺžky. Zmenou vlnovej žiarenia sa rozsvecujú rôzne luminofory rôznymi farbami. Ak takéto fotografie preložíme cez seba, získame nielen predstavu o rozložení študovaných štruktúr, ale často aj krásne farebné umelecké dielka. Malú vzorku z nich vám ponúkame. Pokochajte sa.