The State Scientific Library in Kosice

Share Link:

Štátna vedecká knižnica v Košiciach Vás pozýva na výstavu Českí divadelníci a hudobníci v Košiciach po roku 1918 v termíne 7.1.2010 – 5.2.2010 v priestoroch požičovne na Hlavnej 10 (prízemie). Výstava je pre verejnosť prístupná v pondelok až piatok od 7.00 do 19.30 hod. Výstava je pripravená z knižného fondu ŠVK v Košiciach, VKJB v Košiciach, archívov Divadelného ústavu v Bratislave a Štátneho divadla v Košiciach, s finančnou podporou Ministerstva kultúry SR - program Kultúra národnostných menšín.

Nástup československého divadla v Košiciach sa začína v roku 1920. Otvára ho Slovenské národné divadlo z Bratislavy dvojtýždňovým zájazdom činohry už v apríli, pričom divadlo existovalo iba od 1. marca 1920. Hrali sa české hry s českými hercami. Potom od 4. júla 1920 nasledovala opera. Prvá košická sezóna SND trvala šesť týždňov.

Aj v nasle­dujúcich rokoch dochádzalo SND do Košíc na dlhodobé zájazdy, - prichádzali však najmä v letných mesiacoch, čo vyvolávalo oprávnenú nespokojnosť po slovensky i po česky hovoriacej verej­nosti v Košiciach. A práve z tejto nespokojnosti sa zrodilo v Košiciach samostatné Východoslovenské národné divadlo. V roku 1924 vzniklo Družstvo Východoslovenského národného divadla, ktoré sa ujíma aj budovy a vymenúva za riaditeľa nového divadla českého režiséra Josefa Hurta, ktorý tu pôsobil s českým súborom dva roky. Vybudoval iba činohru  a operetu. Tvrdil, že k ľudu treba hovoriť rečou, ktorej rozumie. – a treba ju robiť vkusne a umelecky. Hurt odstúpil pre neriešiteľné finančné problémy. Vo vedení divadla sa potom vystriedalo niekoľko ďalších českých osobnosti, Oto Alferi, Oto Novák, Karol Želenský, jeho syn Drahoš Želenský. Z hospodárskych príčin nastal roku 1930 rozpad oboch súborov. Po zániku Východoslovenského národného divadla nebolo v Košiciach stále profesionálne divadlo a v budove Mestského divadla striedavo hosťovali súbory olomouckého divadla a SND z Bratislavy.

Nespočetné množstvo príspevkov o kultúre v Košiciach, veľa hudobných referátov publikoval Dr. Vojtech Měrka, český pedagóg, muzikant a hudobný vedec. Nešlo mu o kritiku, sledoval hlavne hudobno-osvetové ciele. Keď v apríli 1927 začala pokusne vysielať košická rozhlasová stanica, bol to práve Dr. Měrka, ktorého poverili vedením hudobného vysielania. Organizoval priame prenosy opier z košického divadla, z koncertov i sólové výstupy spevákov.

Obnoviť činnosť VND po 6 rokoch sa  podarilo Antonínovi Drašarovi. Ale len nakrátko, do roku 1938 – do pripojenia Košíc k Maďarsku.

Vzťah oboch národných kultúr, českej i slovenskej, sa po roku 1945 naďalej mnohostranne rozvíjal, pri­čom závislosť slovenského divadla od českého sa zmierňovala. Od priamej pomoci, ktorá bola v spočiatku nevyhnutnosťou, sa postupne prechádzalo k obojstrannému partnerstvu. Zakladatelia novodobého divadla v Košiciach Janko Borodáč s manželkou a pár nadšencami prišli do východoslovenskej metropoly v auguste 1945, aby vytvorili divadlo slovenské a realistické. Neuzatvárali sa však pred spoluprácou s českými umelcami z radov režisérov, dirigentov, choreo­grafov a scénografov. Tí pôsobili na Slovensku buď ako hostia, alebo ako angažovaní členovia súboru: choreograf  Stanisla­v Remar, Rudolf Macharovský a Miroslav Kůra,  Jitka Mňačková či Eliška Slancová – české osobnosti, ktoré kládli základy baletného súboru. Dirigenti - Vincourek, Schöffer a pražský ro­dák Ladislav Holoubek, Josef Bartl, Zdeněk Bílek či Boris Velat.

V košickom súbore zakotvilo niekoľko českých sólistov: Jozef Staník, Jozef Hromádko, Hynek Rohan, Imrich Godin, Jarmila Winklerová, neskôr Ladislav Neshyba st. V 70. rokoch Eliška Pappová, Ludmila Šomorjaiová a i.

Toto je história. No mnohostranná spolupráca s Českom je aj súčasnosť.